streda 29. marca 2017

Nedarí sa ti v živote? Nevadí. Na vine sú hviezdy!

      Príbeh rakoviny štítnej žľazy v štvrtom štádiu, prostredie nemocníc a smrť nemusia byť vždy smutné. Depresia, úzkosť, slzy, nečakané zhoršenie zdravotného stavu a na druhej strane zlepšenie alebo aj takzvané zázraky – to všetko prežíva osoba, ktorá pomaly stráca dych. Život je v takýchto prípadoch obmedzený a často náročný. V jednom okamihu sa hlavná postava tohto dobrodružného románu vezie na horskej dráhe vysoko do neba, no po dosiahnutí vrcholu sa všetko mení a dráha naberá rýchly spád. Ktovie, ako hlboko sa zastaví. Nemení sa len smer dráhy, ale aj pohľad hlavnej hrdinky na svet. Stretne lásku svojho života, ktorá jej ukáže, ako si užiť posledné chvíle života. Ich cesta lásky je krásna, ale posiata rôznymi prekážkami. Mnohé spoločnými silami zvládnu, no sú aj také, ktoré nie je možné prekonať.

    zdroj: http://i1.martinus.sk/tovar/_l/140/l140992.jpg  

      Táto zaujímavá kniha je známa po celom svete, pozná ju takmer každý. Ešte známejší je však autor, ktorý ju napísal, John Green – americký spisovateľ a vlogger. Dostal mnoho významných ocenení. Je zaradený do stovky najvplyvnejších ľudí na svete a pre mnohých sa stal inšpiráciou. Veľa času zo svojho života venoval deťom s nevyliečiteľnými chorobami, pracoval totiž v nemocnici – čo ho určite ovplyvnilo a bolo preňho impulzom k napísaniu tohto románu.

      Celá kniha obsahuje mnoho kontrastov života. Autor nás sprevádza pocitmi dospievajúcej a chorej bojovníčky. Ukazuje nám, že aj napriek zlým situáciám máme ostať pozitívni. Nesmieme sa uzavrieť pred spoločnosťou a čakať na smrť. Život si treba užiť a žiť naplno – veď ho máme len jeden. Nik nevie, no možno sa nám prihodí mnoho zázrakov tak isto, ako aj hlavnej hrdinke príbehu. Taktiež nás učí vážiť si to, čo máme – rodinu, priateľov a lásku. Bezradnosť, depresia a smútok sa za prítomnosti lásky menia na pozitivitu, radosť a skleslú tvár vystrieda úprimný úsmev a žiariace oči. Aspoň čo i len na chvíľu.

zdroj: https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh417-m4pi5g7pTF3-Mc7l4k0WWiIAGwTTxjK5B1pcCA98GDo4qu18nhL5cFaMPlEDGkmOJVrfLC9L1v_yGHmI-_RDwNycDvDMmm4H5CRONkQBSYes3g8ooB97lpATxw_-R1jmPDmvo5TGn/s1600/tfios+2.gif

      Román obľubuje mnoho mladých ľudí, dá sa povedať, že najmä dievčat a žien. Nie je náročný, naopak, je jednoduchý na pochopenie a taktiež rozvíja čitateľov pohľad na život. Otvára mu oči a umožňuje mu spoznať doposiaľ nepoznaný svet.

      Dlho som nad kúpou tejto knihy nerozmýšľala, veľa som o nej počula a okamžite som vedela, že ju musím mať. Zaujala ma hneď na začiatku, dojala ma niekde v strede (no dobre, počas celej knihy sa mi hrnuli slzy do očí ) a zároveň prekvapila na záver. Nevedela som ju odložiť, neustále som ju mala v ruke a celkom rýchlo som ju aj prečítala. Autor ma na konci nechal v napätí a prekvapení, nemôžem robiť nič iné, len si v mysli predstavovať, ako táto dobrodružná cesta končí. Môj pohľad zmenil. Možno zmení aj váš...

Pripájam aj zopár citátov z knihy, ktoré ma veľmi zaujali:

„...A ja som sa doňho zaľúbila tak, ako keď človek zaspáva. Pomaly, pomaličky a potom zrazu úplne.“
„Oči mám, ale k citom iných som občas slepý.“
„Je to metafora, pozri. Dáš si smrtiacu vec – cigaretu priamo medzi zuby, ale nezapáliš ju. Nenecháš ju, aby ťa zabila.“
Keď príliv dosiahol až k nám, holandský predavač tulipánov sa zahľadel na oceán a povedal: „Spája, rozdeľuje, zabíja, ukrýva, odhaľuje. Pozri, ako stúpa a klesá, všetko strháva so sebou.“
„Čo je to?“ spýtal som sa.

„Voda,“ odvetil Holanďan. „A, pravdaže, čas.“

Ak sa vám moja recenzia páčila, dajte mi o tom vedieť v komentároch :-)
Viki Mihóková