streda 16. decembra 2020

Anna Todd: After - odporúča Loretta Verbová

 

        Knižná séria After (1 - 5) popisuje lásku dvoch mladých ľudí. Ukazuje nielen krásne, ale aj horšie obdobia vzťahu Tessy a Hardina. Ich vzťah je neobyčajný, je plný šťastia, ale aj smútku a hádok. Sú to dvaja rozdielni ľudia, ktorí by si nikdy neboli pomysleli, že si k sebe nájdu cestu.

    Sériu napísala americká autorka, scenáristka Anna Todd, ktorá sa preslávila práve vďaka tejto svetoznámej pentalógii. Začala publikovať v aplikácii Wattpad. Tlačená podoba série vyšla v roku 2014 vo vydavateľstve Gallery Books.

    Tessa Young bola slušne vychované dievča, ktoré malo naplánovaný celý život. Mala priateľa Noaha a presne vedela, čo chce v živote dosiahnuť, až kým nestretla jeho.  Hardin Scott bol potetovaný angličan s krásnym prízvukom. Bol plný tajomstiev, čo ešte viac pritiahlo pozornosť zvedavej Tessy. Prestala ovládať svoje emócie a celý život sa jej zmenil. Nech sa akokoľvek snažila, nevedela ho dostať z hlavy. Pohádala sa so svojou mamou, rozišla sa s Noahom, Hardin jej nie raz ublížil, ale ako sa vyvinie ich vzťah? Celý príbeh nie je predvídateľný a práve preto som nevedela položiť tieto knihy. 😊 Vždy nastali nejaké nečakané obraty, ktoré však robia celú sériu ešte zaujímavejšou. Všetky časti sú napísané zaujímavo, autorka veľmi dobre opísala pocity postáv, vďaka čomu som sa viac vedela vžiť do deja.

    Tieto knihy by si mali prečítať všetci milovníci modernej romantickej literatúry, hlavne dievčatá. Ale mali by ich čítať hlavne osoby, ktoré už mali 15 rokov (kvôli určitým scénam).

    Rovnako aj štýl písania autorky a celkovo tieto knihy sa stali mojimi najnajnajobľúbenejšími a myslím si, že ich len tak ľahko neprekoná žiadna kniha.

Zdroj: https://prodimage.images-bn.com/pimages/9781982111007_p0_v4_s550x406.jpg

Stacey Halls: The Familiars - odporúča Tomáš Üveges

    Prvotina autorky Stacey Halls je naozaj čarovná a priam stvorená na daždivé jesenné večery. Je inšpirovaná skutočnými udalosťami - v roku 1612 bol v Lancashire skutočne hon na čarodejnice z Pendle Hill a postavy vystupujúce v knihe sú taktiež reálnymi ľuďmi.

V úvode sa stretávame s vystrašenou, nezrelou Fleetwood - 17 ročné dievča vydaté za Richarda, ktorý nesmierne túži po potomkovi. Fleetwood je opäť tehotná, no objaví list, podľa ktorého ďalší pôrod neprežije. Prečo jej to manžel tajil? Stretáva potom Alice, pôrodnú babu, s ktorou si vybuduje dôverné priateľstvo. Na prvý pohľad je jasné, že Alice pochádza úplne z iného prostredia, ktorému dlho Fleetwood vôbec nerozumie. Cíti sa však v jej prítomnosti bezpečne a získava istotu, že jedine ona jej môže pomôcť porodiť. 

Medzitým sa rozbieha zatýkanie čarodejníc. Roger, rodinný priateľ je ambicózny a snaží sa čarodejnice z Pendle Hill chytiť a usvedčiť. Do toho celého sa chtiac-nechtiac zamotá aj Alice a pomôcť sa jej rozhodne Fleetwood.

Postava Fleetwood od začiatku nebola vykreslená ako nejaká hrdinka, ako to často býva. Mala 17 rokov a jediné, čo chcela, bolo priviesť svojmu manželovi na svet potomka. Z ustráchaného dievčaťa sa však stala žena, ktorá sa neváhala postaviť svojmu manželovi a celému patriárchalnemu systému, aby zachránila svoju priateľku.

Aj keď pochádzala z bohatého prostredia, v detstve zažila niečo traumatické, čo výrazne ovplyvnilo vzťah s jej matkou. Ona, ani Richard (jej manžel) neboli vyložene negatívne postavy a bol som rád, že v závere sa Richard zachoval správne.

Alice bola tiež zaujímavou postavou a zaslúžila by si vlastnú knihu, pretože jej príbeh bol fascinujúci. V prvej polovici knihy bola záhadou pre Fleetwood aj pre mňa ako čitateľa, ale spolu s Fleetwood som mal možnosť ju postupne spoznať a súcitiť s ňou.

Kniha sa čítala ľahko a opisy ma rýchlo vtiahli do deja. Aj keď sa mi niektoré pasáže zdali zbytočne naťahované, celkovo to bol skvelý čitateľský zážitok. 

Citáty

“Ak je diabol chudoba, hlad a smútok, potom áno, myslím si, že diabla poznajú.” - Stacey Halls v knihe The Familiars (o čarodejniciach)


Zdroj: https://media.libris.to/jacket/22265160_the-familiars.jpg

utorok 17. novembra 2020

Markus Zusak: Zlodejka kníh - odporúča Michaela Fedičová

 

    Zlodejka kníh patrí podľa môjho názoru ku knihám, ktoré vám zmenia pohľad na históriu a aj samotnú II. svetovú vojnu.  Ak sa pustíte do čítania, neoľutujete a knihu budete hltať stránku po stránke, pričom pomaly ale isto sa budete vžívať do jej deja.

    Markus Zusak, ktorý túto skvelú knihu napísal, je Austrálsky spisovateľ, ktorý v roku 2014 získal cenu Margaret Edwardsovej za prínos v oblasti literatúry pre mládež.  Jeho dielo Zlodejka kníh bolo preložené do viac ako 30 jazykov a v niektorých štátoch sa stalo dokonca bestsellerom. Zlodejka kníh bola v roku 2013 sfilmovaná.

    Na začiatku sa zoznámite s naozaj zaujímavým a tajomným rozprávačom, ktorého identitu sa dozviete až po dočítaní diela. Kniha opisuje hrôzy druhej svetovej vojny a jej vplyv na život mladej židovskej dievčiny Liesel. Kvôli narastajúcemu vplyvu Adolfa Hitlera v Nemecku sa jej šťastný život zmení a Liesel sa skrýva pred realitou, ktorá je čoraz viac krutejšia v pivnici jej adoptívnych rodičov. Na tomto mieste Liesel začína čítať knihy, ktoré si zohnala rôznymi, niekedy až  nelegálnymi spôsobmi. Práve spomínaná pivnica sa stane dôležitým miestom, ktoré vás počas čítania knihy prinúti sa usmievať nad Lieselinou dobrosrdečnosťou, ale aj plakať nad jej osudom.

    Kniha je napísaná naozaj veľmi výnimočným spôsobom. Vety sa vám po jej čítaní doslova zaryjú do pamäte, niektoré však aj do srdca. Ak knihu dočítate, verte mi, budete na ňu spomínať ešte niekoľko rokov.

    Podľa môjho názoru by si toto dielo mal raz za život mal prečítať asi každý človek. Ja osobne knihu prirovnávam k tak dôležitým dielam ako je napr. Mengeleho dievča. Príbeh síce nie je z tak krutého prostredia a nie je ani tak brutálny, ale hovorí o živote jedného dievčaťa, ktorý je pretkaný smútkom, veľkou bolesťou, ale aj radosťou a odhodlaním čítať knihy a vzdelávať sa aj napriek všetkým prekážkam.

Ďakujem za váš čas, ktorý ste venovali čítaniu mojej recenzie na túto skvelú knihu a v závere pripájam niekoľko citátov.

„Jedna bola zlodejka kníh, druhý kradol oblohu“

„Niekedy ma to zabíja ako ľudia umierajú“                

„ Som lovený ľuďmi“

Michaela Fedičová


Čítali ste túto knižku? Máte nejaké otázky? Neváhajte a napíšte ich do komentárov :-)

zdroj: https://mrtns.eu/tovar/_l/77/l77175.jpg?v=1547475972

nedeľa 8. novembra 2020

Pam Jenoff: Vlak sirôt - odporúča Loretta Verbová

Čo čítajú naši gymnazisti? Všeličo, no Loretta si vybrala príbeh, v ktorom sa strieda rozprávanie dvoch postáv: Židovky Astrid a Holanďanky Noa. 

 Astrid pochádza zo známej cirkusantskej rodiny. Vydala sa za nemeckého dôstojníka a žila s ním v Berlíne. Prišiel však príkaz, že nemecký dôstojník nemôže mať za manželku Židovku, a tak sa Astrid musela vrátiť domov. Ten však už nemala, pretože ich dom okupovali Nemci a nevedela, kde je jej rodina. Nevedela ani to, či vôbec žijú. Prichýlil ju Herr Neuhoff. Kedysi to bol ich konkurenčný cirkus. Astrid nemala na výber. Nemala kam ísť a aj keď sa cítila, akoby zradila svoju rodinu, stala sa opäť artistkou.

Noa je mladé dievča, ktoré vyhnali rodičia z domu, pretože čakala dieťa s nemeckým vojakom. Dostala sa do zariadenia, kde svoje dieťa porodila, ale hneď jej ho vzali. Potom ostala na ulici. Našla si prácu na železničnej stanici. Upratovala tam. Bola tam aj malá komôrka, v ktorej mohla bývať. Jedného dňa začula zvláštne zvuky, ktoré vychádzali z vagóna. Boli tam malé bábätká. Niektoré boli mŕtve, ale niektoré ešte žili. Zobrala si jedno a rozhodla sa, že ho zachráni. Husto snežilo, ale vydala sa na cestu cez lesy. Nemala však dosť sily. Od vyčerpania spadla aj s bábätkom. Precítila sa až v teple. Bola u pána Neuhoffa. Ak chcela Noa zostať a mať strechu nad hlavou, tiež musela pracovať pre cirkus. Stala sa z nej artistka na hrazde pod prísnym dohľadom skúsenej Astrid, ktorá ju učila všetky akrobatické kúsky...

V knihe cirkus nezohráva najdôležitejšiu úlohu. Príbeh je skôr o tom, ako si dve ženy budovali priateľstvo a o ich osudoch. Je to fikcia, ale ak by som o tom od začiatku nevedela, tak o tom neviem ani teraz. Opisovala aj nevinné obete vojny a to, aké hrozné bolo toto obdobie pre tých, ktorí ho museli zažiť. Opisovala smútok, sklamanie, ale aj nádej. Pretože títo ľudia nikdy neprestali veriť, že raz sa to všetko skončí.

Tento príbeh by si mali prečítať všetci, ktorí majú radi vojnovú literatúru a fikciu...



pondelok 2. novembra 2020

Nočný cirkus (Erin Morgenstern) - odporúča Tomáš Üveges

 Nočný cirkus je prvotina autorky Erin Morgenstern a uchvátila ma na prvý pohľad - dizajn obálky je naozaj čarovný. Taká bola aj celá kniha.

Celia je dcérou svetoznámeho kúzelníka, Marco je sirota. Obaja sa ocitnú v akejsi súťaži organizovanej ich opatrovníkmi - rivalmi. Informácií o nej majú veľmi málo, vedia však, že hlavným dejiskom bude novootvorený Le Cirque des Rêves (cirkus). Kým Celia vystupuje priamo v ňom ako iluzionistka, Marco je asistentom jeho zakladateľa a pracuje na diaľku.

Cirkus je celkom špecifický, svoje brány totiž otvára presne o polnoci a vopred svoj príchod nijak nehlási. Ladený je do čiernobiela a okrem Celie tam vystupuje mnoho ďalších postáv, s ktorými sa v priebehu knihy často stretávame a spoznávame ich príbehy. 

Celia ani Marco netušia, že sú protivníci a zamilujú sa, čo súťaž skomplikuje. Do jej priebehu sú chtiac-nechtiac zapojení aj ostatní účinkujúci.

Kniha bola prepletaná kapitolami, kde sa autor prihovára čitateľovi a vťahuje ho do cirkusu. Jeho opisy sú fakt podrobné a celý štýl písania bol zaujímavý. V prvej polovici sa mi zdala komplikovaná štruktúra, keďže kniha nie je písaná chronologicky a bolo ťažšie si tie udalosti predstaviť na nejakej časovej osi. 

Je škoda, že niektoré postavy neboli až tak rozpracované, ale ku všetkým sme získali aspoň aký-taký príbeh. Hoci sa občas zdalo, že tie príbehy sa netýkajú hlavnej línie, neskôr ma kniha potvrdila o opaku. Veľmi sa mi páčila aj mladšia generácia (dvojičky Widget a Poppet a ich kamarát Bailey) a komunita fanúšikov, ktorá sa okolo Le Cirque des Rêves vytvorila.

Nočný cirkus nie je kniha plná akcie, písaná je pohodovo a so zapojením fantázie sa číta naozaj ľahko. Už pri prvých stránkach ma vtiahla do deja a nevedel som sa od nej odtrhnúť. Odporúčam ju každému, kto chce zažiť niečo kúzelné.


Citáty

“Musíš pochopiť svoje limity, aby si ich mohla prekonať.” - Hector Bowen

“Ľudia vidia to, čo chcú vidieť. A vo väčšine prípadov to, čo sa im povie, že vidia.“ - pán A. H.

“Ale sny sa môžu zmeniť na nočné mory.” - pán A. H.




štvrtok 15. júna 2017

A je tu zas...

Čo by sa stalo, keby sa Adolf Hitler objavil v uliciach Berlína v 21. storočí? Toto tajomstvo nám odkrýva kniha A je tu zas od známeho Timura Vermesa.
Väčšina si myslí, že kniha je nudná a príliš historická, ale práve naopak. Zaručujem, že pri tejto knihe sa budete smiať, ako sa hovorí „cez slzy“.
http://i1.martinus.sk/tovar/_l/158/l158636.jpg

O čom vlastne kniha je?
Ako sme spomínali, tak Adolf Hitler sa vážne zobudí na ulici v Berlíne, ale už v roku 2011. A čo chce vlastne dosiahnuť? Presne to, čo inokedy. Dosiahnuť to najlepšie pre Nemecko. Po tom, čo sa oboznámi s terajšou politikou a spoločenskou situáciou, sa ho ujmú rôzni producenti, ktorí ho považujú za skvelého imitátora a hlavne komika. Nikto totiž nevie napodobniť Adolfa Hitlera lepšie než on sám. Hitlerova popularita rastie a dokonca aj jeho Youtube kanál  má stále viac odoberateľov.
Autor taktiež opisuje Adolfa Hitlera ako skvelého rečníka (ktorým bol aj predtým), politického stratéga, ktorý má naplánovaný každý jeden krok a hlavne chlapa, ktorý je tvrdohlavý tým správnym spôsobom.

Prečo si kúpiť túto knihu?
Po dočítaní tohto príbehu v nás zostane nezabudnuteľný pocit a preto nebudeme ľutovať,  že sme si túto knihu pridali do svojej knižnice. O tom, ako je kniha napísaná si myslím, že autor odviedol skvelú prácu.  Je vidieť, že autor sa v týchto veciach vyzná a zbytočne nenaťahoval dej, aby sa časom nestal nudným.

Väčšina z nás si myslí, že Adolf Hitler bol ukrutný človek, ktorý nenávidel židov, boľševikov, cudzincov či homosexuálov, ktorý rozhodol o hrozných trestoch a stojí za smrťou miliónov ľudí.
Avšak, čo tak prečítať si niečo iné?

Martin Veseleni

Svet očami, ktoré paralelne vidia minulosť, súčasnosť a budúcnosť

Svet očami, ktoré paralelne vidia minulosť, súčasnosť a budúcnosť
Jedným z najvýznamnejších spisovateľov a mysliteľov našej doby je Kurt Vonnegut. Bitúnok č. 5, ktorý predstavuje aj názov knihy, sa nachádza v Drážďanoch.  Koncom roka 1943 tu prichádzajú úbohí americkí vojnoví zajatci.  Keď sa otvorili dvere vagónu s dobytkom „pred našimi očami sa objavila krásna krajina, akú ešte väčšina amerických vojakov nikdy nevidela.“ Vojensky neutrálne mesto Drážďany však jednu noc britské letectvo zbombardovalo. Americkí zajatci prežili toto peklo v hlbokých jaskynných pivniciach bitúnkov. Takto sa zrodila aj táto kniha, ktorá je jedna z najviac analyzovaných diel svetovej literatúry.
http://www.kniznakaviaren.sk/fotky20548/fotos/_vyr_11162Antikvariat_2017_15-059.jpg
           
                Dielo je sčasti aj autobiografiou, pretože autor v ňom o sebe rozpovie všetky najdôležitejšie informácie. Narodil sa v Indianapolise v roku 1922. Jeho predkovia na začiatku minulého storočia emigrovali z Nemecka do Ameriky. Boli ateisti, a preto boli očarení slobodnými ideami zakotvenými v ústave Spojených štátov amerických. Vonnegut vstúpil do armády v roku 1943. Jeho jednotka bola zničená v Ardenách. Jedenásť dní putoval osamote, nakoniec bol zajatý a prevezený do Drážďan, kde v bitúnkoch prežil ničivé bombardovania svojich krajanov. Tieto hrozné spomienky a z toho odvodené morálne pochybnosti vláčil so sebou viac než dvadsať rokov. Z toho sa potom zrodilo jeho majstrovské dielo: Bitúnok č.5. Je to román mierne telegraficky schizofrenický, v duchu povestí z planéty Tralfamadore, odkiaľ pochádzajú lietajúce taniere.

            Kam speje tento svet? – pýta sa Vonnegut v každom svojom diele. Odpoveď nájdeme vo viacrovinnej štruktúre románu: osobné skúsenosti autora, príbeh hlavného hrdinu – Billyho Pilgrima v súčasnosti, počas vojny, po vojne a nakoniec v jeho vymyslenom fantastickom svete na planéte Tralfamador (pretože taký bláznivý a schizofrenický svet sa dá vysvetliť jedine v sfére ďalekej fantázie). Vonnegut vytvoril svoj vlastný podivný, bizarný, ale strašidelne realistický svet, Ilium. Typické, nudné, no troška nebezpečné americké mestečko ako panoptikum predstavuje život bezvýznamných človiečikov, milionárov, vedcov a generálov. Takouto vášnivou posadnutosťou, akej sú schopní len naozaj veľkí umelci, rozpráva svoj príbeh, veľké skúsenosti zo života a následné varovania do budúcna. Tento svet, v rámci toho Amerika s fetišizovaním peňazí, so znetvorením ľudských hodnôt, atómovými bombami a nebezpečnými technikami v rukách šialených jednotlivcov, sa dostala na okraj konečného vymretia. A preto nám odkazuje: Pozor! Kým nie je príliš neskoro...
            Vonnegut v tomto románe použil prvýkrát svoj slávny sarkastický výrok: „Tak to chodí.“ (anglický originál „So it goes“). Vyjadruje to prístup ľudí žijúcich na Tralafamadore k smrti a k času: vždy keď počujú niečo o smrti, kývnu si rukou a povedia: „Tak to chodí.“

http://blog.history.in.gov/wp-content/uploads/2016/04/kurt_vonnegut_by_marty_reichenthal.jpg

            Hlavnou myšlienkou diela je to, že v šialenom a schizofrenickom svete, šialenstvo a schizofrénia dobehnú každého. Prestane existovať všetko, čo rozumieme pod pojmom „ja“, prestane existovať osobnosť, charakter. Prestáva existovať čas a neustály príbeh -  všetko sa nahromadí do jedného večného okamihu, do víriaceho sa chaosu. Všetko je také, ako keby sme neboli v realite, ale v nejakom science-fiction, v mesačnej krajinke, v tralfamadorských vzdialenostiach. Vidíme nie ľudskými, ale tralfamadorskými očami. Minulosť, prítomnosť a budúcnosť je konštantná a všetko to nemenné a nevysvetliteľné sa deje naraz, súčasne. Otázka „Prečo?“ sa stáva zbytočnou.  Nie sú žiadne otázky a nie sú žiadne odpovede. Neexistuje nič iné, len okamih. A v tomto okamihu je všetko – celý náš život.

            Žijeme vo svete, kde každá ľudská bytosť nie je ničím iným, ako hračkou mocenských síl. V živote už nenachádzame žiadnu drámu, žiadne ľudské povahy, žiadnych hrdinov. Čo je po tom? Šialenstvo. Šialenstvo, v ktorom sa zničí kultúra a umenie. Šialenstvo, v ktorom je všetko zničené plameňmi a bombami. V jednom interview Vonnegut povedal: „V súvislosti s umením, verím v teóriu‚ ‚Kanárik v uhoľnej bani‘. Niekedy baníci brali so sebou kanáriky, aby vycítili nebezpečný plyn skôr než ľudia. Umelci sa správajú podobne – čvirikajú a umrú. Prevalia sa na chrbát ako kanáriky v zamorenej uhoľnej bani skôr, než si niekto dôležitejší uvedomí, že prichádza nebezpečenstvo. No napriek tomu si myslím, že každého umelca by sme si mali uctiť ako poplachový prístroj.“


            Popravila som aj túto knižku. „Tak to chodí.“ Jedine tí dokážu autenticky rozprávať o vojne, ktorí ju prežili. Autor ju prežil a napísal o nej nesmierne pôsobivú knihu. Celá štruktúra románu je jedinečná. Oplatí sa prečítať si ju.

Kitti Nagyová