Franz Kafka - Proces

Do povedomia verejnosti sa zvyčajne dostávajú najznámejšie diela veľkých autorov. Hlavným dielom Franza Kafku je práve Proces. „Ktosi zrejme musel nespravodlivo obviniť Jozefa K., lebo ho jedného rána zatkli, hoci nespáchal nič zlé.“ – týmto sa začína román a Jozef K., vedomí si svojej nevinnosti, sa hrdo obhajuje pred vyšetrujúcim súdom. Avšak súdny proces, počas ktorého nikto neprezradí, aký zločin spáchal, naruší obvyklé, všedné, civilné dni nášho hrdinu, ktorý zúfalo hľadá pomoc a ochranu. Pomoc však nikde nenachádza a nenachádza už ani svoje miesto na svete. Žije v krajine osamelosti.

zdroj: http://i1.martinus.sk/tovar/_l/16/l16625.jpg 

            Franz Kafka bol nemecky hovoriaci spisovateľ židovského pôvodu žijúci v Prahe. Považuje sa za otca grotesky. Jeho pôvodnou profesiou však nebolo písanie. Bol úradníkom. Vďaka tomu zažíval priamo každý deň nespravodlivosť v práve, súdnictve a byrokraciu v inštitúciách. Pohľad na svet, ktorý si takto vybudoval, ho viedol k tomu, aby napísal svoju najúspešnejšiu knihu Proces.

            Charakterizovať dielo niekoľkými slovami by sa dalo nasledovne: Tma. Nekonečná tma. Príšerne deprimujúca absurdita.

            Noc sa zdá byť nekonečná. Všade je hmla, oblačno, dážď alebo sa zotmieva. Vzduch je hustý a nedýchateľný. Hlavná postava sa veľmi rýchlo unaví, niekedy je už sotva schopná pohybovať sa a všetko, o čo sa oprie, sa jej stráca z rúk – ako v zlom sne. Rovnako aj dialógy majú podobu snov – rozhovory sú dlhé, no nikdy nikto neodpovie na otázku, ktorá mu bola kladená. Priestor je každodenný – staré domy, chodby, schody, popraskané múry a zaprášené miestnosti. Kvôli tomuto vyobrazeniu je neznesiteľné všetko to, čo sa v nich deje. Všetko je vyobrazené veľmi realisticky s presnosťou fotografie, no všetko, čo sa deje, je absurdné. Chodby sú stále užšie a užšie, schody sa prekrúcajú a vedú na miesta, ktoré ľudská myseľ dokáže pochopiť len veľmi ťažko. Spálňa predstavuje úzku štrbinu v stene, do ktorej sa zmestí jedine posteľ a nejaké dokumenty. Do druhej spálne sa môžeme dostať cez maličké dvere tak, že prelezieme cez posteľ. Práve preto je Proces taký desivý. Prestavuje iracionálne situácie, ktoré by sme si mysleli, že prekrúcajú poriadok života. Ale nie, ozajstný život je presne taký. Každý z nás má svoj vlastný „proces“ a celý svoj život pobehujeme hore-dole hľadajúc riešenie na problém, o ktorom nevieme vôbec nič. Proces je to, v čom žijeme. Niekto obvinil Jozefa K. Dostal sa na cestu, z ktorej neexistuje únik.

zdroj: http://www.gorila.sk/i/imgs_orig/506/228506.jpg

            Všimli ste si, že každý z nás sa narodí s istým rozsudkom smrti? Veru, keď sa narodíme, v tom momente sme odsúdení na smrť a začína sa náš proces. Život každého z nás je o tom, že sa snaží vyhrať svoj súdny proces. Človek ho však vyhrať nedokáže, pretože je vykonštruovaný a jeho rozsudok je definitívny. Rozsudok je smrť.

            Z nejakého dôvodu sa však človek bráni. Bráni sa, pretože chce veriť, že tento proces nie je vykonštruovaný. Ak už hneď na začiatku akceptujeme a zmierime sa s tým, že ide o vykonštruovaný proces, v tom momente sme mŕtvi. NEMÔŽEME ŽIŤ BEZ NÁDEJE! Celý príbeh je o tom. Prostredníctvom nádeje skúšame vyhrať tento proces. Preto sú stále novšie a novšie, našu obhajobu podporujúce spisy, doklady a žiadosti na odročenie pojednávania. Každý proces je však vykonštruovaný, preto ho nikto nemôže vyhrať – tvrdí Kafka.

            Z čoho sme my vlastne obvinení? Na túto otázku nikdy nedostaneme odpoveď. Niekde možno na nejakom súde, v niektorej zásuvke niektorého sudcu je dokument, podľa ktorého sme vinní a v ktorom je napísané, kde je dokument, na základe ktorého sa dostaneme k dokumentu, v ktorom je napísané, čo je naša vina. Náš život však nikdy nebude postačujúci na to, aby sme ho našli. Brána k zákonu zostáva pre nás vždy zatvorená. Človek pred ňou stojí celý svoj život a až na konci zistí, že mala jednu jedinú funkciu – aby ňou človek nemohol prejsť. Nie je takéto stvorenie nespravodlivé? Nie je takýto Boh príliš krutý?

zdroj: http://i.idnes.cz/09/072/c460/OB2c70c7_3.jpg

            Dielo Proces má toľko vysvetlení, v koľkých rovinách človek dokáže existovať. V každej z nich sa proti nám koná nejaký proces a v každej rovine ho prehrávame. Prečo sa proti nám koná? Pretože ho Kafka napísal a teraz už o ňom vieme? Alebo sa koná aj bez toho, aby sme si ho uvedomovali?

            Kniha sa mi páčila najmä preto, lebo každá jediná veta sa mi zdala byť zaujímavá a napínavá. Zaujímavé boli pre mňa aj tie „nudné“ časti, ktorými mal Kafka jeden jediný cieľ – provokovať čitateľa. Tento nesmierne šedý príbeh ma prinútil k tomu, aby som sa zamyslela nad bezvýhľadnosťou niektorých životných situácií. Proces je jednoznačne majstrovské dielo. Jeden z najväčších pokladov svetovej literatúry.

Ak vás recenzia zaujala, budem rada, ak sa o to so mnou podelíte v komentároch :-)

                                                                                                                  Kitti Nagyová

Zobudí sa neprebudený?

     Dnes, 21.5.2017, je to presne 89 rokov od smrti legendárneho slovenského prozaika, dramatika a publicistu, Martina Kukučína (vl. menom Matej Bencúr). Pri tejto príležitosti som sa rozhodol, že si prečítam jeho známe dielo Neprebudený. Prózu vydal v roku 1886, a je špecifická aj svojím netypickým tragickým koncom.

zdroj: https://upload.wikimedia.org/wikipedia/en/e/ef/Martin_Kukucin.jpg

     Stalo sa vám niekedy, že ste boli terčom posmeškov a nadávok, iba kvôli vášmu výzoru ? 

Hlavnému hrdinovi tohto príbehu áno, a to denno denne. Ale on sám si z toho nič nerobil, ba zdá sa, že sám sa považoval za pekného. 

     Poviedka Neprebudený je príbehom husiara Ondráša Machuľu a jeho lásky k peknej, Zuzke Bežanovie, ktorá mu city neopätuje. Ondráš to nemal v živote ľahké, predstavte si, že vás chce zabiť vlastný otec a v útlom veku vám zomrie matka. Našťastie vás vychová vaša tetka, ktorá vás má rada takého, aký ste. Ondráš bol postihnutý a čím bol starší, tým sa jeho vady z roka na rok väčšmi tisli na povrch. V diele sa stretnete aj s detailným popisom Ondráša: ,, Hlava veľká, pokrytá ostrými vlasmi, ktoré sa svojou nepoddajnosťou ponášajú na zvieraciu srsť. Čelo nízke, oči nápadné malé, lícne kosti vypuklé…“ 

zdroj: https://encyklopediafiktivnychpostav.files.wordpress.com/2013/12/ondras.jpeg

     Aj keď ho jeho tetka milovala ako vlastného syna, jej posledné slová venované jemu boli: ,,Môj syn – môj syn radostný! Prišiel si mi na hodný sobáš! Už nebudeš nikomu zavadzať.“

     Toto dielo vo mne vyvolalo rôzne emócie. Na jednej strane sa mi páčilo, ako Ondráš čisto miloval Zuzku a bol ochotný urobiť všetko preto aby sa zosobášili, ale na druhej sa mi nepáčilo, ako sa k nemu Zuzka správala, ako ho klamala a robila mu falošné nádeje. A tiež som sa naučil, že aj maličký žartík môže vyvrcholiť v to najhoršie.

     Ak chcete zistiť, čo môže pár neuvážených bláznivých slov spôsobiť v hlave jednoduchého chlapca žijúceho vo svojom vysnenom svete, prečítajte si toto dielo. Odporúčam ho každému, ale hlavne skúsenejším čitateľom, keďže niektoré pasáže sú pre ,,bežných čitateľov“ ťažšie na pochopenie. 

Múdro na záver: Nehľaďte iba na vonkajšok človeka, pretože neviete aký je vo vnútri.

Ak vás moja recenzia zaujala, dajte mi o tom vedieť v komentároch :)

                                                                                                

                                                                                                                                              Denis Vaľko  

J. K. Rowlingová – Harry Potter a Prekliate dieťa

Harryho Pottera netreba nikomu predstavovať. Je celosvetovo známy pre všetky vekové skupiny. Príbeh knihy Prekliate dieťa sa odohráva 19 rokov po tom, ako Harry spolu s priateľmi porazili Lorda Voldemorta. Hlavnými postavami je známe trio – Harry, Hermiona a Ron, no postupne ich v diele nahradia ich deti. Celý príbeh sa točí okolo Albusa Severusa Pottera, syna Harryho Pottera a Ginny Weasleyovej Potterovej, a Scorpiusa Malfoya, syna  Draca Malfoya.

zdroj: http://lepsiden.sk/wp-content/uploads/2016/07/har4.jpg

            J. K. Rowlingová je len pseudonym autorky menom Joanne Rowlingová. Pre dospelých je známa aj pod pseudonymom Robert Galbrait. Napísala 7 románov z čarodejníckeho sveta, predala vyše 450 miliónov výtlačkov a jej knihy boli preložené do 79 jazykov. Je scénaristkou a producentkou filmu Fantastické zvery a ich výskyt. Knihu Prekliate dieťa sa rozhodla napísať po mnohých výzvach a prosbách fanúšikov.

zdroj: http://lepsiden.sk/wp-content/uploads/2016/08/pot3-563x347.jpg

            Dej knihy sa odohráva, ako sme už zvyknutí, na Rokforte. Spolu s Albusom a Scorpiom nazrieme do niekoľkých ročníkov pôsobenia na čarodejníckej škole. Obaja zažijú veľa dobrodružstiev a budú sa snažiť trošku pozmeniť aj čas. V tomto príbehu už ani naši traja priatelia nie sú tým, čím bývali. Všetci traja pracujú na Ministerstve mágie. No nie všetko sa bude točiť okolo Albusa. Dozvieme sa aj to, ako sa všetko zmenilo po Čarodejníckej vojne a po porážke Pána temnôt. Viac by som už prezrádzať nechcel, aby ste neprišli o zážitok, ktorý nám kniha ponúka.

            Od knihy som sa nevedel odtrhnúť. Príbeh je pútavý hlavne pre skalných fanúšikov tejto série. Čítal som ju cez deň, ba dokonca aj v noci, len pri svetle v mobile. Príbeh ma dostal svojou pútavosťou a zaujímavosťou. Chcel som sa dozvedieť, čo sa stane ďalej a ako sa to celé ešte viac zapletie. Som veľkým fanúšikom čarodejníckeho sveta  a práve táto kniha ma dokázala prekvapiť a zaujať asi najviac, lebo som ani sám netušil, čo ma čaká a čo presne mám od nej očakávať. No stálo to za to, aby som kvôli nej chodil spávať neskoro.

            Knihu som si predobjednal, aby som bol medzi prvými, ktorí ju prečítajú. Odporúčam ju každému, koho zaujíma, čo sa stalo ďalej po Voldemortovej smrti. Tak hor sa do čítania!

Dávid Abaházi

J. K. Rowlingová – Rozprávky Bardla Beedla

Mám tušenie, že si každý pamätá, ako Hermiona čítala Harrymu a Ronovi príbeh O troch bratoch. Práve toto je zbierka poviedok, kde sa nachádza aj tento príbeh. Okrem neho tu nájdeme aj ďalšie zaujímavé príbehy zo sveta čarov a mágie.

zdroj: https://www.buxcafe.sk/public/40/b7/af/48904_55578_Rozpr.BardaBeedla3.gif

            J. K. Rowlingová je britská spisovateľka, ktorá sa rozhodla, že si vytvorí svet podľa vlastných predstáv, ktorý budem plný čarov a mágie. Bol to jej sen, že raz zaujme všetky vekové kategórie a napokon sa jej to aj splnilo. Vždy sa rada stretáva so svojimi fanúšikmi. Ba dokonca prostredníctvom románu Harry Potter je známa po celom svete.

            Zo všetkých príbehov ma zaujal najmä ten O troch bratoch. Mnoho ľudí ho pozná nielen vďaka filmu, ale aj knihe. Rozpráva nám príbeh o Daroch smrti, ktoré dostali bratia priamo od Smrti. Každý z bratov sa od seba líšil. „Najstarší brat mal bojovného ducha, a tak si vyžiadal taký mocný prútik, s ktorým porazí v súboji každého súpera.“ Toto nám poukazuje na to, že bol lakomý. „Druhý brat bol veľmi namyslený a rozhodol sa, že Smrť ešte väčšmi poníži. Vyžiadal si preto moc vrátiť ľudí to sveta mŕtvych.“ Druhý brat je nám podaný ako typický príklad namysleného človeka. „Najmladší brat bol najmúdrejší, ale aj najskromnejší, a on Smrti neveril. Preto požiadal o niečo, vďaka čomu by odvtedy mohol chodiť po svete tak, aby ho Smrť nemohla nájsť. Smrť mu veľmi neochotne podala svoj neviditeľný plášť.“ Autorka nám ukazuje to, akí sú aj dnešní ľudia.

zdroj: http://www.citaj.to/images/deathly_hallows_wallpaper.jpg

            Kniha obsahuje 5 poviedok rôzneho typu. Na konci každej jednej je stručný komentár a ponaučenie od profesora Dumbledora. Je to len niekoľko stranová knižka, čiže jej čítanie vám nezaberie veľa času. Hlavne ten čas pobeží pri čítaní dosť rýchlo.

            Čítaním tejto knihy som si spríjemňoval nedeľňajšie poobedie. Príbehy sú krátke, no veľmi pútavé. Keď som sa nad nimi zamýšľal, tak som mal pocit, že autorka nám chcem ukázať, aký je dnešný svet.

            Knihu som si kúpil hlavne z toho dôvodu, aby som mal kompletnú zbierku kníh z čarodejníckeho sveta. Koho zaujíma aj niečo iné okrem hlavného príbehu, tak ju vrelo odporúčam aspoň ako malé odreagovanie od každodenného zhonu.

Dávid Abaházi