Do povedomia verejnosti sa zvyčajne
dostávajú najznámejšie diela veľkých autorov. Hlavným dielom Franza Kafku je práve Proces. „Ktosi zrejme musel nespravodlivo obviniť Jozefa K., lebo ho jedného
rána zatkli, hoci nespáchal nič zlé.“ – týmto sa začína román a Jozef
K., vedomí si svojej nevinnosti, sa hrdo obhajuje pred vyšetrujúcim súdom.
Avšak súdny proces, počas ktorého nikto neprezradí, aký zločin spáchal, naruší
obvyklé, všedné, civilné dni nášho hrdinu, ktorý zúfalo hľadá pomoc a ochranu.
Pomoc však nikde nenachádza a nenachádza už ani svoje miesto na svete.
Žije v krajine osamelosti.
Franz
Kafka bol nemecky hovoriaci spisovateľ židovského pôvodu žijúci v Prahe.
Považuje sa za otca grotesky. Jeho pôvodnou profesiou však nebolo písanie. Bol
úradníkom. Vďaka tomu zažíval priamo každý deň nespravodlivosť v práve,
súdnictve a byrokraciu v inštitúciách. Pohľad na svet, ktorý si takto
vybudoval, ho viedol k tomu, aby napísal svoju najúspešnejšiu knihu Proces.
Charakterizovať
dielo niekoľkými slovami by sa dalo nasledovne: Tma. Nekonečná tma. Príšerne
deprimujúca absurdita.
Noc
sa zdá byť nekonečná. Všade je hmla, oblačno, dážď alebo sa zotmieva. Vzduch je
hustý a nedýchateľný. Hlavná postava sa veľmi rýchlo unaví, niekedy je už
sotva schopná pohybovať sa a všetko, o čo sa oprie, sa jej stráca z rúk – ako v
zlom sne. Rovnako aj dialógy majú podobu snov – rozhovory sú dlhé, no nikdy
nikto neodpovie na otázku, ktorá mu bola kladená. Priestor je každodenný –
staré domy, chodby, schody, popraskané múry a zaprášené miestnosti. Kvôli
tomuto vyobrazeniu je neznesiteľné všetko to, čo sa v nich deje. Všetko je
vyobrazené veľmi realisticky s presnosťou fotografie, no všetko, čo sa deje, je
absurdné. Chodby sú stále užšie a užšie, schody sa prekrúcajú a vedú na miesta,
ktoré ľudská myseľ dokáže pochopiť len veľmi ťažko. Spálňa predstavuje úzku
štrbinu v stene, do ktorej sa zmestí jedine posteľ a nejaké dokumenty. Do
druhej spálne sa môžeme dostať cez maličké dvere tak, že prelezieme cez posteľ.
Práve preto je Proces taký desivý. Prestavuje
iracionálne situácie, ktoré by sme si mysleli, že prekrúcajú poriadok života.
Ale nie, ozajstný život je presne taký. Každý z nás má svoj vlastný „proces“ a celý svoj život pobehujeme
hore-dole hľadajúc riešenie na problém, o ktorom nevieme vôbec nič. Proces je
to, v čom žijeme. Niekto obvinil Jozefa K. Dostal sa na cestu, z ktorej
neexistuje únik.
Všimli
ste si, že každý z nás sa narodí s istým rozsudkom smrti? Veru, keď sa
narodíme, v tom momente sme odsúdení na smrť a začína sa náš proces. Život
každého z nás je o tom, že sa snaží vyhrať svoj súdny proces. Človek ho však
vyhrať nedokáže, pretože je vykonštruovaný a jeho rozsudok je definitívny. Rozsudok
je smrť.
Z
nejakého dôvodu sa však človek bráni. Bráni sa, pretože chce veriť, že tento
proces nie je vykonštruovaný. Ak už hneď na začiatku akceptujeme a zmierime sa
s tým, že ide o vykonštruovaný proces, v tom momente sme mŕtvi. NEMÔŽEME ŽIŤ
BEZ NÁDEJE! Celý príbeh je o tom. Prostredníctvom nádeje skúšame vyhrať tento
proces. Preto sú stále novšie a novšie, našu obhajobu podporujúce spisy,
doklady a žiadosti na odročenie pojednávania. Každý proces je však
vykonštruovaný, preto ho nikto nemôže vyhrať – tvrdí Kafka.
Z
čoho sme my vlastne obvinení? Na túto otázku nikdy nedostaneme odpoveď. Niekde
možno na nejakom súde, v niektorej zásuvke niektorého sudcu je dokument, podľa
ktorého sme vinní a v ktorom je napísané, kde je dokument, na základe ktorého
sa dostaneme k dokumentu, v ktorom je napísané, čo je naša vina. Náš život však
nikdy nebude postačujúci na to, aby sme ho našli. Brána k zákonu zostáva pre nás vždy zatvorená. Človek pred ňou stojí
celý svoj život a až na konci zistí, že mala jednu jedinú funkciu – aby ňou
človek nemohol prejsť. Nie je takéto stvorenie nespravodlivé? Nie je takýto Boh
príliš krutý?
Dielo
Proces má toľko vysvetlení, v koľkých
rovinách človek dokáže existovať. V každej z nich sa proti nám koná nejaký
proces a v každej rovine ho prehrávame. Prečo sa proti nám koná? Pretože ho
Kafka napísal a teraz už o ňom vieme? Alebo sa koná aj bez toho, aby sme
si ho uvedomovali?
Kniha
sa mi páčila najmä preto, lebo každá jediná veta sa mi zdala byť zaujímavá
a napínavá. Zaujímavé boli pre mňa aj tie „nudné“ časti, ktorými mal Kafka jeden jediný cieľ – provokovať
čitateľa. Tento nesmierne šedý príbeh ma prinútil k tomu, aby som sa
zamyslela nad bezvýhľadnosťou niektorých životných situácií. Proces je jednoznačne majstrovské dielo.
Jeden z najväčších pokladov svetovej literatúry.
Ak vás recenzia zaujala, budem rada, ak sa o to so mnou podelíte v komentároch :-)
Kitti
Nagyová
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára