Zobudí sa neprebudený?

     Dnes, 21.5.2017, je to presne 89 rokov od smrti legendárneho slovenského prozaika, dramatika a publicistu, Martina Kukučína (vl. menom Matej Bencúr). Pri tejto príležitosti som sa rozhodol, že si prečítam jeho známe dielo Neprebudený. Prózu vydal v roku 1886, a je špecifická aj svojím netypickým tragickým koncom.

zdroj: https://upload.wikimedia.org/wikipedia/en/e/ef/Martin_Kukucin.jpg

     Stalo sa vám niekedy, že ste boli terčom posmeškov a nadávok, iba kvôli vášmu výzoru ? 

Hlavnému hrdinovi tohto príbehu áno, a to denno denne. Ale on sám si z toho nič nerobil, ba zdá sa, že sám sa považoval za pekného. 

     Poviedka Neprebudený je príbehom husiara Ondráša Machuľu a jeho lásky k peknej, Zuzke Bežanovie, ktorá mu city neopätuje. Ondráš to nemal v živote ľahké, predstavte si, že vás chce zabiť vlastný otec a v útlom veku vám zomrie matka. Našťastie vás vychová vaša tetka, ktorá vás má rada takého, aký ste. Ondráš bol postihnutý a čím bol starší, tým sa jeho vady z roka na rok väčšmi tisli na povrch. V diele sa stretnete aj s detailným popisom Ondráša: ,, Hlava veľká, pokrytá ostrými vlasmi, ktoré sa svojou nepoddajnosťou ponášajú na zvieraciu srsť. Čelo nízke, oči nápadné malé, lícne kosti vypuklé…“ 

zdroj: https://encyklopediafiktivnychpostav.files.wordpress.com/2013/12/ondras.jpeg

     Aj keď ho jeho tetka milovala ako vlastného syna, jej posledné slová venované jemu boli: ,,Môj syn – môj syn radostný! Prišiel si mi na hodný sobáš! Už nebudeš nikomu zavadzať.“

     Toto dielo vo mne vyvolalo rôzne emócie. Na jednej strane sa mi páčilo, ako Ondráš čisto miloval Zuzku a bol ochotný urobiť všetko preto aby sa zosobášili, ale na druhej sa mi nepáčilo, ako sa k nemu Zuzka správala, ako ho klamala a robila mu falošné nádeje. A tiež som sa naučil, že aj maličký žartík môže vyvrcholiť v to najhoršie.

     Ak chcete zistiť, čo môže pár neuvážených bláznivých slov spôsobiť v hlave jednoduchého chlapca žijúceho vo svojom vysnenom svete, prečítajte si toto dielo. Odporúčam ho každému, ale hlavne skúsenejším čitateľom, keďže niektoré pasáže sú pre ,,bežných čitateľov“ ťažšie na pochopenie. 

Múdro na záver: Nehľaďte iba na vonkajšok človeka, pretože neviete aký je vo vnútri.

Ak vás moja recenzia zaujala, dajte mi o tom vedieť v komentároch :)

                                                                                                

                                                                                                                                              Denis Vaľko