Nočný cirkus (Erin Morgenstern) - odporúča Tomáš Üveges

 Nočný cirkus je prvotina autorky Erin Morgenstern a uchvátila ma na prvý pohľad - dizajn obálky je naozaj čarovný. Taká bola aj celá kniha.

Celia je dcérou svetoznámeho kúzelníka, Marco je sirota. Obaja sa ocitnú v akejsi súťaži organizovanej ich opatrovníkmi - rivalmi. Informácií o nej majú veľmi málo, vedia však, že hlavným dejiskom bude novootvorený Le Cirque des Rêves (cirkus). Kým Celia vystupuje priamo v ňom ako iluzionistka, Marco je asistentom jeho zakladateľa a pracuje na diaľku.

Cirkus je celkom špecifický, svoje brány totiž otvára presne o polnoci a vopred svoj príchod nijak nehlási. Ladený je do čiernobiela a okrem Celie tam vystupuje mnoho ďalších postáv, s ktorými sa v priebehu knihy často stretávame a spoznávame ich príbehy. 

Celia ani Marco netušia, že sú protivníci a zamilujú sa, čo súťaž skomplikuje. Do jej priebehu sú chtiac-nechtiac zapojení aj ostatní účinkujúci.

Kniha bola prepletaná kapitolami, kde sa autor prihovára čitateľovi a vťahuje ho do cirkusu. Jeho opisy sú fakt podrobné a celý štýl písania bol zaujímavý. V prvej polovici sa mi zdala komplikovaná štruktúra, keďže kniha nie je písaná chronologicky a bolo ťažšie si tie udalosti predstaviť na nejakej časovej osi. 

Je škoda, že niektoré postavy neboli až tak rozpracované, ale ku všetkým sme získali aspoň aký-taký príbeh. Hoci sa občas zdalo, že tie príbehy sa netýkajú hlavnej línie, neskôr ma kniha potvrdila o opaku. Veľmi sa mi páčila aj mladšia generácia (dvojičky Widget a Poppet a ich kamarát Bailey) a komunita fanúšikov, ktorá sa okolo Le Cirque des Rêves vytvorila.

Nočný cirkus nie je kniha plná akcie, písaná je pohodovo a so zapojením fantázie sa číta naozaj ľahko. Už pri prvých stránkach ma vtiahla do deja a nevedel som sa od nej odtrhnúť. Odporúčam ju každému, kto chce zažiť niečo kúzelné.

Citáty

“Musíš pochopiť svoje limity, aby si ich mohla prekonať.” - Hector Bowen

“Ľudia vidia to, čo chcú vidieť. A vo väčšine prípadov to, čo sa im povie, že vidia.“ - pán A. H.

“Ale sny sa môžu zmeniť na nočné mory.” - pán A. H.

A je tu zas...

Čo by sa stalo, keby sa Adolf Hitler objavil v uliciach Berlína v 21. storočí? Toto tajomstvo nám odkrýva kniha A je tu zas od známeho Timura Vermesa.
Väčšina si myslí, že kniha je nudná a príliš historická, ale práve naopak. Zaručujem, že pri tejto knihe sa budete smiať, ako sa hovorí „cez slzy“.

http://i1.martinus.sk/tovar/_l/158/l158636.jpg

O čom vlastne kniha je?
Ako sme spomínali, tak Adolf Hitler sa vážne zobudí na ulici v Berlíne, ale už v roku 2011. A čo chce vlastne dosiahnuť? Presne to, čo inokedy. Dosiahnuť to najlepšie pre Nemecko. Po tom, čo sa oboznámi s terajšou politikou a spoločenskou situáciou, sa ho ujmú rôzni producenti, ktorí ho považujú za skvelého imitátora a hlavne komika. Nikto totiž nevie napodobniť Adolfa Hitlera lepšie než on sám. Hitlerova popularita rastie a dokonca aj jeho Youtube kanál  má stále viac odoberateľov.
Autor taktiež opisuje Adolfa Hitlera ako skvelého rečníka (ktorým bol aj predtým), politického stratéga, ktorý má naplánovaný každý jeden krok a hlavne chlapa, ktorý je tvrdohlavý tým správnym spôsobom.

Prečo si kúpiť túto knihu?
Po dočítaní tohto príbehu v nás zostane nezabudnuteľný pocit a preto nebudeme ľutovať,  že sme si túto knihu pridali do svojej knižnice. O tom, ako je kniha napísaná si myslím, že autor odviedol skvelú prácu.  Je vidieť, že autor sa v týchto veciach vyzná a zbytočne nenaťahoval dej, aby sa časom nestal nudným.

Väčšina z nás si myslí, že Adolf Hitler bol ukrutný človek, ktorý nenávidel židov, boľševikov, cudzincov či homosexuálov, ktorý rozhodol o hrozných trestoch a stojí za smrťou miliónov ľudí.
Avšak, čo tak prečítať si niečo iné?

Martin Veseleni

Svet očami, ktoré paralelne vidia minulosť, súčasnosť a budúcnosť

Svet očami, ktoré paralelne vidia minulosť, súčasnosť a budúcnosť

Jedným z najvýznamnejších spisovateľov a mysliteľov našej doby je Kurt Vonnegut. Bitúnok č. 5, ktorý predstavuje aj názov knihy, sa nachádza v Drážďanoch.  Koncom roka 1943 tu prichádzajú úbohí americkí vojnoví zajatci.  Keď sa otvorili dvere vagónu s dobytkom „pred našimi očami sa objavila krásna krajina, akú ešte väčšina amerických vojakov nikdy nevidela.“ Vojensky neutrálne mesto Drážďany však jednu noc britské letectvo zbombardovalo. Americkí zajatci prežili toto peklo v hlbokých jaskynných pivniciach bitúnkov. Takto sa zrodila aj táto kniha, ktorá je jedna z najviac analyzovaných diel svetovej literatúry.

http://www.kniznakaviaren.sk/fotky20548/fotos/_vyr_11162Antikvariat_2017_15-059.jpg

           

                Dielo je sčasti aj autobiografiou, pretože autor v ňom o sebe rozpovie všetky najdôležitejšie informácie. Narodil sa v Indianapolise v roku 1922. Jeho predkovia na začiatku minulého storočia emigrovali z Nemecka do Ameriky. Boli ateisti, a preto boli očarení slobodnými ideami zakotvenými v ústave Spojených štátov amerických. Vonnegut vstúpil do armády v roku 1943. Jeho jednotka bola zničená v Ardenách. Jedenásť dní putoval osamote, nakoniec bol zajatý a prevezený do Drážďan, kde v bitúnkoch prežil ničivé bombardovania svojich krajanov. Tieto hrozné spomienky a z toho odvodené morálne pochybnosti vláčil so sebou viac než dvadsať rokov. Z toho sa potom zrodilo jeho majstrovské dielo: Bitúnok č.5. Je to román mierne telegraficky schizofrenický, v duchu povestí z planéty Tralfamadore, odkiaľ pochádzajú lietajúce taniere.

            Kam speje tento svet? – pýta sa Vonnegut v každom svojom diele. Odpoveď nájdeme vo viacrovinnej štruktúre románu: osobné skúsenosti autora, príbeh hlavného hrdinu – Billyho Pilgrima v súčasnosti, počas vojny, po vojne a nakoniec v jeho vymyslenom fantastickom svete na planéte Tralfamador (pretože taký bláznivý a schizofrenický svet sa dá vysvetliť jedine v sfére ďalekej fantázie). Vonnegut vytvoril svoj vlastný podivný, bizarný, ale strašidelne realistický svet, Ilium. Typické, nudné, no troška nebezpečné americké mestečko ako panoptikum predstavuje život bezvýznamných človiečikov, milionárov, vedcov a generálov. Takouto vášnivou posadnutosťou, akej sú schopní len naozaj veľkí umelci, rozpráva svoj príbeh, veľké skúsenosti zo života a následné varovania do budúcna. Tento svet, v rámci toho Amerika s fetišizovaním peňazí, so znetvorením ľudských hodnôt, atómovými bombami a nebezpečnými technikami v rukách šialených jednotlivcov, sa dostala na okraj konečného vymretia. A preto nám odkazuje: Pozor! Kým nie je príliš neskoro...

            Vonnegut v tomto románe použil prvýkrát svoj slávny sarkastický výrok: „Tak to chodí.“ (anglický originál „So it goes“). Vyjadruje to prístup ľudí žijúcich na Tralafamadore k smrti a k času: vždy keď počujú niečo o smrti, kývnu si rukou a povedia: „Tak to chodí.“

http://blog.history.in.gov/wp-content/uploads/2016/04/kurt_vonnegut_by_marty_reichenthal.jpg

            Hlavnou myšlienkou diela je to, že v šialenom a schizofrenickom svete, šialenstvo a schizofrénia dobehnú každého. Prestane existovať všetko, čo rozumieme pod pojmom „ja“, prestane existovať osobnosť, charakter. Prestáva existovať čas a neustály príbeh -  všetko sa nahromadí do jedného večného okamihu, do víriaceho sa chaosu. Všetko je také, ako keby sme neboli v realite, ale v nejakom science-fiction, v mesačnej krajinke, v tralfamadorských vzdialenostiach. Vidíme nie ľudskými, ale tralfamadorskými očami. Minulosť, prítomnosť a budúcnosť je konštantná a všetko to nemenné a nevysvetliteľné sa deje naraz, súčasne. Otázka „Prečo?“ sa stáva zbytočnou.  Nie sú žiadne otázky a nie sú žiadne odpovede. Neexistuje nič iné, len okamih. A v tomto okamihu je všetko – celý náš život.

            Žijeme vo svete, kde každá ľudská bytosť nie je ničím iným, ako hračkou mocenských síl. V živote už nenachádzame žiadnu drámu, žiadne ľudské povahy, žiadnych hrdinov. Čo je po tom? Šialenstvo. Šialenstvo, v ktorom sa zničí kultúra a umenie. Šialenstvo, v ktorom je všetko zničené plameňmi a bombami. V jednom interview Vonnegut povedal: „V súvislosti s umením, verím v teóriu‚ ‚Kanárik v uhoľnej bani‘. Niekedy baníci brali so sebou kanáriky, aby vycítili nebezpečný plyn skôr než ľudia. Umelci sa správajú podobne – čvirikajú a umrú. Prevalia sa na chrbát ako kanáriky v zamorenej uhoľnej bani skôr, než si niekto dôležitejší uvedomí, že prichádza nebezpečenstvo. No napriek tomu si myslím, že každého umelca by sme si mali uctiť ako poplachový prístroj.“

            Popravila som aj túto knižku. „Tak to chodí.“ Jedine tí dokážu autenticky rozprávať o vojne, ktorí ju prežili. Autor ju prežil a napísal o nej nesmierne pôsobivú knihu. Celá štruktúra románu je jedinečná. Oplatí sa prečítať si ju.

Kitti Nagyová

Čo keby nastala tma...

Kniha Black-out vyšla len prednedávnom a už zožala veľký úspech. Jej autorom je svetoznámy rakúsky spisovateľ Marc Elsberg.  Tento príbeh je ešte na Slovensku neznámy, avšak po tejto recenzii možno zmeníte názor. Kniha je určená hlavne pre milovníkov trilerov, ale na svoje si prídu aj ďalší, ktorí radi skúšajú aj iné literárne žánre.

https://images-na.ssl-images-amazon.com/images/I/51MPdVNNIQL._SX329_BO1,204,203,200_.jpg

Celú Európu zastihne mráz a vypadnú prenosové elektrizačné sústavy. Všade vládne chaos a tma. Vznikajú dopravné nehody, nie je pripojenie na internet, ani prístup k internetu. Hlavnou postavou je Piero Manzano, taliansky informatik, ktorý tvrdí, že za všetko môžu hackeri. Po dlhšom čase mu uverí komisár Europolu François Bollard. Začne sa pátranie. Krátko na to Pierovi prichádzaú emaily. Začne sa stávať podozrivým a zistí, akí nebezpeční sú jeho protivníci. Piero sa snaží prísť kto je za tým, zatiaľ čo ho sleduje polícia.

Kniha je veľmi napínavá a reálna, keďže autor použil dôveryhodné informácie. Kniha vás hneď vtiahne do deja a nebudete môcť od nej odlepiť oči. Človek sa dokáže stotožniť so situáciou a má pocit, akoby sa ocitol priamo v príbehu. Kniha graduje až do samého konca. Kniha má 500 strán, avšak zhltnete ju na jedno posedenie. Autor svojim napínavým príbehom  čitateľovi vyráža dych.


Autor príbehu nastoľuje otázky, na ktoré bude musieť ľudstvo nájsť odpovede čím skôr, pretože zajtra už bude možno neskoro...

Ak vás moja recenzia zaujala, dajte mi o tom vedieť v komentároch.

Martin Veseleni

Zostaň so mnou & Kam zmizla

     Jeden osudný deň vám môže zničiť celý váš život. Aj keby ste si priali, aby to bol len zlý sen, nie je, je to skutočné. Všetko môžete stratiť v jedinej sekunde. 

zdroj: https://data.bux.sk/book/080/082/0800828/large-zostan_so_mnou_kam_zmizla_komplet.jpg

     

     Autorkou príbehu je Gayle Formanová- úspešná americká spisovateľka a novinárka, ktorá získala mnoho ocenení. Vo svojich článkoch sa venuje predovšetkým problémom tínedžerov. Z knihy Zostaň so mnou vznikol aj rovnomenný film. 

zdroj: http://cine-max.sk/sites/cinemax/tmp/localbinaries_zostan-so-mnou-01_b7f66a678d8be8fe696c627a377f30ae.jpg

Autorka opisuje život sedemnásťročnej Mie, ktorá má všetko po čom túži. Je talentovanou violončelistkou, má milujúcu rodinu a priateľa  Adama, ktorý ju nadovšetko miluje. Keď ju prijmú na Juliard, prestížnu školu ďaleko od domova, čaká ju vážne rozhodnutie.

                Lenže v jedno osudné ráno sa jej život zmení. Problémy, ktoré riešila pred niekoľkými hodinami, už nie sú dôležité. Teraz ju čaká najťažšie rozhodnutie. Musí sa odhodlať či zostane alebo odíde.

                Návrat do starého života bude bolestný, ale nebude sama. Čaká na ňu rodina, Adam, najlepšia kamarátka Kim a hudba. Všetko závisí len a len od nej. Rozhodne sa odísť alebo „zostane“?  

                V ďalšej časti románu pod názvom "Kam zmizla" zničený Adam rozpráva o ich spoločnej láske a o tom, čo sa udialo počas rokov. Po tom, čo Mia náhle zmizla z Adamovho života, sa všetko zmenilo. Mia sa stala violončelistkou a z Adama sa stal slávny rocker. Po niekoľkých rokoch ich osud dá znova dokopy. Nečakané stretnutie v New Yorku oživí staré rany. Počas nočnej prechádzky spomínajú na minulosť a  jeden druhému si otvárajú srdcia. Čo sa však stane? Dajú sa odpustiť chyby, nesplnené sľuby a vrátiť stratený čas?

                Túto knihu som dostala na narodeniny. Dovtedy som o nej ani nevedela, ale už na začiatku ma zaujala. Čím viac som ju čítala, tým bola zaujímavejšia. Samozrejme, nechýbali ani slzy. Bola to prvá kniha, nad ktorou som plakala. Aký je len ten život nevypočítateľný. V jednej chvíli sa môže úplne zmeniť. Z  vrcholu môžete spadnúť až na samé dno.

 Kto tvrdí, že dýcham hudbu? Kto tvrdí, že vôbec dýcham?

„Kam zmizla? Myslíš na mňa vôbec? Zničila si ma. Máš sa fajn?“

Odporúčam vám, aby ste si kúpili obidve knihy spolu :) Ak sa vám moja recenzia páčila, dajte mi o tom vedieť v komentároch. :) 

                                                                                                                                  Vivienn Üvegesová 

Franz Kafka - Proces

Do povedomia verejnosti sa zvyčajne dostávajú najznámejšie diela veľkých autorov. Hlavným dielom Franza Kafku je práve Proces. „Ktosi zrejme musel nespravodlivo obviniť Jozefa K., lebo ho jedného rána zatkli, hoci nespáchal nič zlé.“ – týmto sa začína román a Jozef K., vedomí si svojej nevinnosti, sa hrdo obhajuje pred vyšetrujúcim súdom. Avšak súdny proces, počas ktorého nikto neprezradí, aký zločin spáchal, naruší obvyklé, všedné, civilné dni nášho hrdinu, ktorý zúfalo hľadá pomoc a ochranu. Pomoc však nikde nenachádza a nenachádza už ani svoje miesto na svete. Žije v krajine osamelosti.

zdroj: http://i1.martinus.sk/tovar/_l/16/l16625.jpg 

            Franz Kafka bol nemecky hovoriaci spisovateľ židovského pôvodu žijúci v Prahe. Považuje sa za otca grotesky. Jeho pôvodnou profesiou však nebolo písanie. Bol úradníkom. Vďaka tomu zažíval priamo každý deň nespravodlivosť v práve, súdnictve a byrokraciu v inštitúciách. Pohľad na svet, ktorý si takto vybudoval, ho viedol k tomu, aby napísal svoju najúspešnejšiu knihu Proces.

            Charakterizovať dielo niekoľkými slovami by sa dalo nasledovne: Tma. Nekonečná tma. Príšerne deprimujúca absurdita.

            Noc sa zdá byť nekonečná. Všade je hmla, oblačno, dážď alebo sa zotmieva. Vzduch je hustý a nedýchateľný. Hlavná postava sa veľmi rýchlo unaví, niekedy je už sotva schopná pohybovať sa a všetko, o čo sa oprie, sa jej stráca z rúk – ako v zlom sne. Rovnako aj dialógy majú podobu snov – rozhovory sú dlhé, no nikdy nikto neodpovie na otázku, ktorá mu bola kladená. Priestor je každodenný – staré domy, chodby, schody, popraskané múry a zaprášené miestnosti. Kvôli tomuto vyobrazeniu je neznesiteľné všetko to, čo sa v nich deje. Všetko je vyobrazené veľmi realisticky s presnosťou fotografie, no všetko, čo sa deje, je absurdné. Chodby sú stále užšie a užšie, schody sa prekrúcajú a vedú na miesta, ktoré ľudská myseľ dokáže pochopiť len veľmi ťažko. Spálňa predstavuje úzku štrbinu v stene, do ktorej sa zmestí jedine posteľ a nejaké dokumenty. Do druhej spálne sa môžeme dostať cez maličké dvere tak, že prelezieme cez posteľ. Práve preto je Proces taký desivý. Prestavuje iracionálne situácie, ktoré by sme si mysleli, že prekrúcajú poriadok života. Ale nie, ozajstný život je presne taký. Každý z nás má svoj vlastný „proces“ a celý svoj život pobehujeme hore-dole hľadajúc riešenie na problém, o ktorom nevieme vôbec nič. Proces je to, v čom žijeme. Niekto obvinil Jozefa K. Dostal sa na cestu, z ktorej neexistuje únik.

zdroj: http://www.gorila.sk/i/imgs_orig/506/228506.jpg

            Všimli ste si, že každý z nás sa narodí s istým rozsudkom smrti? Veru, keď sa narodíme, v tom momente sme odsúdení na smrť a začína sa náš proces. Život každého z nás je o tom, že sa snaží vyhrať svoj súdny proces. Človek ho však vyhrať nedokáže, pretože je vykonštruovaný a jeho rozsudok je definitívny. Rozsudok je smrť.

            Z nejakého dôvodu sa však človek bráni. Bráni sa, pretože chce veriť, že tento proces nie je vykonštruovaný. Ak už hneď na začiatku akceptujeme a zmierime sa s tým, že ide o vykonštruovaný proces, v tom momente sme mŕtvi. NEMÔŽEME ŽIŤ BEZ NÁDEJE! Celý príbeh je o tom. Prostredníctvom nádeje skúšame vyhrať tento proces. Preto sú stále novšie a novšie, našu obhajobu podporujúce spisy, doklady a žiadosti na odročenie pojednávania. Každý proces je však vykonštruovaný, preto ho nikto nemôže vyhrať – tvrdí Kafka.

            Z čoho sme my vlastne obvinení? Na túto otázku nikdy nedostaneme odpoveď. Niekde možno na nejakom súde, v niektorej zásuvke niektorého sudcu je dokument, podľa ktorého sme vinní a v ktorom je napísané, kde je dokument, na základe ktorého sa dostaneme k dokumentu, v ktorom je napísané, čo je naša vina. Náš život však nikdy nebude postačujúci na to, aby sme ho našli. Brána k zákonu zostáva pre nás vždy zatvorená. Človek pred ňou stojí celý svoj život a až na konci zistí, že mala jednu jedinú funkciu – aby ňou človek nemohol prejsť. Nie je takéto stvorenie nespravodlivé? Nie je takýto Boh príliš krutý?

zdroj: http://i.idnes.cz/09/072/c460/OB2c70c7_3.jpg

            Dielo Proces má toľko vysvetlení, v koľkých rovinách človek dokáže existovať. V každej z nich sa proti nám koná nejaký proces a v každej rovine ho prehrávame. Prečo sa proti nám koná? Pretože ho Kafka napísal a teraz už o ňom vieme? Alebo sa koná aj bez toho, aby sme si ho uvedomovali?

            Kniha sa mi páčila najmä preto, lebo každá jediná veta sa mi zdala byť zaujímavá a napínavá. Zaujímavé boli pre mňa aj tie „nudné“ časti, ktorými mal Kafka jeden jediný cieľ – provokovať čitateľa. Tento nesmierne šedý príbeh ma prinútil k tomu, aby som sa zamyslela nad bezvýhľadnosťou niektorých životných situácií. Proces je jednoznačne majstrovské dielo. Jeden z najväčších pokladov svetovej literatúry.

Ak vás recenzia zaujala, budem rada, ak sa o to so mnou podelíte v komentároch :-)

                                                                                                                  Kitti Nagyová

Zobudí sa neprebudený?

     Dnes, 21.5.2017, je to presne 89 rokov od smrti legendárneho slovenského prozaika, dramatika a publicistu, Martina Kukučína (vl. menom Matej Bencúr). Pri tejto príležitosti som sa rozhodol, že si prečítam jeho známe dielo Neprebudený. Prózu vydal v roku 1886, a je špecifická aj svojím netypickým tragickým koncom.

zdroj: https://upload.wikimedia.org/wikipedia/en/e/ef/Martin_Kukucin.jpg

     Stalo sa vám niekedy, že ste boli terčom posmeškov a nadávok, iba kvôli vášmu výzoru ? 

Hlavnému hrdinovi tohto príbehu áno, a to denno denne. Ale on sám si z toho nič nerobil, ba zdá sa, že sám sa považoval za pekného. 

     Poviedka Neprebudený je príbehom husiara Ondráša Machuľu a jeho lásky k peknej, Zuzke Bežanovie, ktorá mu city neopätuje. Ondráš to nemal v živote ľahké, predstavte si, že vás chce zabiť vlastný otec a v útlom veku vám zomrie matka. Našťastie vás vychová vaša tetka, ktorá vás má rada takého, aký ste. Ondráš bol postihnutý a čím bol starší, tým sa jeho vady z roka na rok väčšmi tisli na povrch. V diele sa stretnete aj s detailným popisom Ondráša: ,, Hlava veľká, pokrytá ostrými vlasmi, ktoré sa svojou nepoddajnosťou ponášajú na zvieraciu srsť. Čelo nízke, oči nápadné malé, lícne kosti vypuklé…“ 

zdroj: https://encyklopediafiktivnychpostav.files.wordpress.com/2013/12/ondras.jpeg

     Aj keď ho jeho tetka milovala ako vlastného syna, jej posledné slová venované jemu boli: ,,Môj syn – môj syn radostný! Prišiel si mi na hodný sobáš! Už nebudeš nikomu zavadzať.“

     Toto dielo vo mne vyvolalo rôzne emócie. Na jednej strane sa mi páčilo, ako Ondráš čisto miloval Zuzku a bol ochotný urobiť všetko preto aby sa zosobášili, ale na druhej sa mi nepáčilo, ako sa k nemu Zuzka správala, ako ho klamala a robila mu falošné nádeje. A tiež som sa naučil, že aj maličký žartík môže vyvrcholiť v to najhoršie.

     Ak chcete zistiť, čo môže pár neuvážených bláznivých slov spôsobiť v hlave jednoduchého chlapca žijúceho vo svojom vysnenom svete, prečítajte si toto dielo. Odporúčam ho každému, ale hlavne skúsenejším čitateľom, keďže niektoré pasáže sú pre ,,bežných čitateľov“ ťažšie na pochopenie. 

Múdro na záver: Nehľaďte iba na vonkajšok človeka, pretože neviete aký je vo vnútri.

Ak vás moja recenzia zaujala, dajte mi o tom vedieť v komentároch :)

                                                                                                

                                                                                                                                              Denis Vaľko